Predajňa v Rači.
Málo ľudí si dnes spomenie na predajňu LEGO na rohu ulíc Ondrejská a Žitná. My s Reném sme sa na toto miesto vybrali niekoľko rokov po jej definitívnom zatvorení, vypátrať históriu. Privítali nás zaprášené pozamykané dvere bez menoviek a hluché zvončeky. Tak sme sa rozhodli čakať či sa náhodou neobjaví staršia pani na modrom Renaulte Thalia, ktorý tam zvykol parkovať a ktorú bolo v predajni vtedy dosť často vidieť. A aj sa po pol hodine ten Renault objavil, čakať sa oplatilo. Vystúpila z neho vitálna, na naše počudovanie osemdesiatdvaročná dôchodkyňa, mama bývalej majiteľky predajne pani Mýtnej. A rozhovor sa mohol začať. „To viete, prišla za mnou po revolúcii kamoška Vikina zo štátneho podniku Imex (podnik zahraničného obchodu)... Vikina už nežije... že či nechcem predávať LEGO, je tu plný kamión a treba vyplatiť na colnici 100 000 za to, nikto to nechce...“ A tak sa naša stará pani, vtedy v najlepších rokoch, zamestnankyňa riaditeľstva OTEXU a neskoršia majiteľka jednej predajne textilu dohodla s jej dcérou že si práve tá jej dcéra - pani Mýtna otvorí predajňu LEGA. Išli na colnicu, zaplatili v hotovosti, pred dom im zacúval kamión a vyložil, potom pokračoval do Budapešte. Robieval sa rozvod – Praha, Bratislava, Budapešť. Z dánska jej poslali regále presne na mieru, propagačné materiály, boli si to aj nafotiť, vraj náš človek zamestnaný v LEGU. „Dcéra bola aj v Dánsku v LEGU a aj v LEGOLANDE, predajňa sa dánom páčila“. Objednávali čokoľvek čo vtedy LEGO vyrábalo, išlo to ľahko podľa výrobných čísiel, faxom priamo z Dánska po zrušení Imexu. LEGO malo v Topoľčanoch veľký sklad pre Slovensko – v bývalých skladoch OTEX-u. V predajni zamestnávali aj predavačky, „ale to viete vždy zmizlo nejaké LEGO..“ a tak sme predávali sami, aj môj syn... aj hocikedy keď mi niekto zavolal že ide gratulovať a potrebuje lego a bola sobota večer, zišla do predajne a predala zákazníkovi čo chcel, vždy som mala obchodného ducha“. Veľké obchodné domy ktoré sa po roku 2000 v meste otvárali ale urobili koniec tejto útulnej predajničke a bolo čoraz ťažšie prežiť a konkurovať veľkým reťazcom. LEGO postupne dopredala, rozdala vnúčatám, regále kúpil nejaký zákazník do skladu po tom ako z neho zmizla posledná krabica. Predajňa skončila, priestory prerobili na byt a všetko upadlo do zabudnutia. Nezachovala sa ani žiadna fotografia, takže tie regále plné LEGA z rokov 80-tych a 90-tych ostanú už len v našich spomienkach. Sme radi, že sme túto pani zastihli ešte v zdraví a plnom rozume a mohli sme tak pre ďalšie generácie zaznamenať kúsok histórie predaja LEGA v porevolučných rokoch, aj keď presné roky otvorenia a uzavretia prejane si už pani nepamätala. Asi jediná pamiatka je letáčik ktorý mám nalepený na zošite s obrázkami mojich LEGO setov.
Martin Nýdr a René Virsik 12.10.2017
