Včera som bola pozrieť výstavu na pol hodinku, prišli sme po štvrtej, slečna práve odchádzala a tá druhá pani že sprevádza návštevníkov a za chvilu že nám odomkne. Od štvrtej do šiestej je tam pani už sama, tak sme si počkali tak 20 minút, ďalšie dve rodiny s deťmi čo prišli na prechádzku na nádvorie som namotala že vnútri je pekná výstava. Potom sa pani s nami zamkla pri legu, ak sa tam niekto pokúšal v tom čase dozvoniť, už mal smolu. Ale videlo výstavu už 1500 ľudí.
Chlapci (aj Dianka!), nastavali ste krásne modely, jeden lepší než druhý! Nevidela som naživo ani veci z predošlých výstav, tak som si to skutočne vychutnala. Keď som sa Ondríka pýtala, ako sa mu páči ten svietiaci kostol, tak pokrčil ramenami, že lepší je ten pohreb vedľa
Horská dráha má svoje slabiny, vozíky stáli zastavené pod tým briežkom s reťazou , centimeter či dva chýbajú, to isté robí niekedy aj tá moja. Len sám riaditeľ múzea má oprávnenie medzerou medzi sklami postrčiť s paličkou vozíčky, aby sa zachytili o retiazku, aj to ešte riskuje, že zhodí stromček, vtedy treba sklá rozobrať a stromček opraviť
